Modelu Parseria Públiku-Privadu (PPP) esperiénsia hosi nasaun balu iha mundu no lisaun ba Timor-Leste
Adilsonio da Costa Junior – La’o Hamutuk
Introdusaun
Parseria Públiku-Privadu ka “PPP” nudár modelu kooperasaun entre setór públiku no setór privadu ne’ebé mak promove hosi instituisaun finanseira internasional no kompañia privadu sira ba governu. Modelu ida ne’e ohin loron implementa ona iha nasaun barak hanesan opsaun ida ba dezenvolvimentu no fornesimentu servisu públiku.
Akadémiku sira no mós pratika na’in sira iha mundu fó definisaun oin-oin kona-ba PPP, tanba PPP iha tipu barak ne’ebé aplika iha munduaibé iha ideia komún hatete katak:
“PPP mak kontratu entre governu no kompañia privadu ida/lubuk; Kompañia privadu finansia, harii ka/no halo operasaun parte ida servisu públiku; No kompañia privadu ne’e hetan osan durante tinan ruma, liu hosi osan ne’ebé mak ema ne’ebé uza servisu ne’e selu direitamente ba kompañia, ka liu hosi osan ne’ebé mak autoridade públiku selu direitamente ba kompañia, ka dala ruma liu hosi kombinasaun buat rua ne’e”. (Hall D. PSIRU, Pajina 7)
Iha pratika Parseria Públiku-Privadu la iha padraun ba prosesu implementasaun ne’ebé espesífiku nudár mata dalan ida ba nasaun hotu iha mundu atu adota. Nasaun sira ne’ebé implementa modelu ne’e defini no adapta tuir ida-idak nia kontestu ekonomia, kultura, enkuadramentu legal no mós evolusaun polítika ne’ebé apropriadu ba sira, relasiona ho atividade saida mak sira aplika modelu ida ne’e.
Artigu ida ne’e atu fahe idea jerál kona ba PPP, no ninia istória badak, tanba nasaun Timor-Leste mós adota modelu ne’e ba projetu balu, nune’e importante atu fó hanoin krítiku ba modelu ne’e atu bele ajúda planeador no ukun na’in sira hodi kuidadu no matenek hodi deside.
Justifikasaun
Dezde uluk to’o ohin loron, organizasaun sira hanesan ADB, Banku Mundiál no IFC hamutuk ho setór privadu sira promove privatizasaun servisu sosiál sira, signifika katak kompañia privadu ida sai na’in no operadór servisu ka infrastrutura públiku ida no hala’o servisu ne’e hodi hetan lukru.
Sira sempre promete katak povu sei hetan fornesimentu servisu ne’ebé diak liu, efisiente liu, no hamenus governu nia despeza. Maibé, dala barak promesa ne’e la realiza, no iha problema barak liu ne’ebé mosu tanba privatizasaun. Tanba ne’e ema barak iha nasaun oin-oin hanesan Indonézia, Fransa no India luta kontra privatizasaun servisu sosiál sira.
La’o Hamutuk rekomenda katak servisu sosiál sira – liu-liu servisu esensiál sira hanesan bee no saúde – tenke kontinua jere hosi setór públiku, tanba iha problema barak ne’ebé akontese ona kuandu setór privadu sira envolve-an iha fornesimentu servisu sosiál. Maibé, PPP iha tipu oin-oin, no iha diferensa barak hosi privatizasaun, tanba ne’e ita tenki analiza projetu ka kontratu ida-idak atu komprende benefísiu ka risku.
Forma ka tipu PPP
PPP iha tipu oin-oin, no ezemplu tipu balun mak: BOT (Build-Operate-Transfer); BOO (Build-Own-Operate); OM (Operate-Maintain); Konsesaun; DBFO (Design-Build-Finance-Operate).
Iha projetu ho tipu BOT, setór públiku mak hanesan na’in no finansia, no setór privadu halo dezeñu, konstrusaun no operasaun fasilidade públiku ida. Kuandu durasaun kontratu remata ona, governu komesa jere fasilidade ne’e.
Iha projetu ho tipu BOO, kompañia privadu konstrui, opera no sai na’in permanente ba fasilidade ne’ebé kria ba projetu. Tipu ne’e dala barak la uza tanba la iha retornu ba governu no mós governu mak sai hanesan regulador. Maibé iha vantajen ida ba setór públiku mak risku operasaun transfere ba setór privadu ka operadór.
Iha projetu ho tipu OM, governu fó kontratu ba kompañia privadu hodi halo operasaun no manutensaun fasilidade públiku ida. Kompañia simu kustu jestaun bazeia ba kualidade servisu ho periodu tempu tuir kontratu.
Iha projetu ho tipu Konsesaun, Governu fo kontratu ba kompañia Privadu atu kontrola aset estadu nebe iha tiha ona. Kompania hetan lukru hosi ema ne’ebe uza servisu nebe sira fornese ho durasaun tempu nebe parte rua deside iha kontratu.
Iha projetu ho tipu DBFO, kompañia privadu mak finansia projetu no durante períodu kontratu nian, kompañia sai nudár na’in ba fasilidade públiku ne’ebé sira konstrui. Kompañia hetan osan fali hosi governu. Kuandu períodu kontratu remata ona, governu sai na’in ba fasilidade ne’e.
Tabela tuir mai ne’e hatudu tipu kontratu balu hosi projetu PPP iha Timor-Leste Portugal, Indonézia no Vietnam no observasaun kona-ba sira nia frakeza, impaktu sosiál no ambientál no mós impaktu ba polítika finansiál estadu nian.
Tabela 1. Ezemplu iha Timor-Leste, Portugal, Indonézia no Vietnam ne’ebé implementa kontratu no modelu “PPP” iha projetu infrastrutura transportasaun públiku no projetu sira seluk.
Naran Projetu | Nasaun | Periodu | Tipu Kontratu | Observasaun |
Jestaun EDTL | Timor-Leste | 2007-2012 | OM | § Kompañia Manitoba Hydro Internasional hetan kontratu atu superviziona jestaun EDTL.
§ Kompañia dezeña sistema tarrifa § Sira mos servisu atu dezenvolve no hadiak jestaun finanseiru |
Timor-Telecom | Timor-Leste | 2002 | Konsesaun | § Grupo Kompañia ne’ebe inklui Portugal Telecom, hetan kontratu atu konstrui, reabilita no opera rede telekomunikasaun iha Timor-Leste.
§ Kontratu ida ne’e limita setor telekomunikasaun iha Timor-Leste ba fornesedor ida deit, katak konsumador la bele hili fornesedor seluk se karik servisu ladun diak. |
Programa PPP tomak | Portugal | Médiu- 1990 | – | § Iha mediu 1990, governu Portugal implementa nia projetu PPP primeiru ba setór infrastrutura
§ Unidade PPP iha governu enfrenta problema rekursu umanu la iha esperiénsia iha projetu PPP § Bele haree katak setór públiku nia kapasidade fraku tanba fahe risku ba setór privadu mak insufisiente no Governu sempre demora atu aprova aspektu importante rai no meiu ambiente. § Kuandu Portugal iha krize ekonomia iha 2009-2011, parseiru privadu barak hapara sira nia servisu iha projetu sira ne’e, nune’e publiku lakon osan barak tanba tenki selu atu remata projetu sira ne’e, ka sira lakon osan ne’ebé gasta ona ba projetu ne’ebé mak la bele kompleta. § Portugal hahu halo negosiasaun fila fali kontratu PPP sira iha setór estrada, no mos halo avaliasaun ba projetu PPP iha setór saude no Portugal deside atu adia projetu PPP foun sira. |
Auto-estrada Cipularang | Indonézia | Mediu-1990 | Konsesaun | § Projetu hodi aumenta rede auto-estrada entre sidade Jakarta no Bandung no hamenus problema tránzitu.
§ Iha problema ho projetu tanba avaliasaun ne’ebé Governu halo ladún di’ak no komunikasaun no koordenasaun entre parseiru sira mak la sufisiente |
Yen-Lenh Ponte | Vietnam | Mediu-1990 | BOT | § Projetu hodi konstrui no opera ponte hakur Mota Hong, ho objetivu atu hamenus problema tránzitu iha rejiaun ne’ebé importante tebes ba ekonomia Vietnam nian
§ Iha problema ho prosesu apropriasaun rai, povu la hetan kompensasaun ho valor hanesan rai ne’ebé sira lakon § Koordenasaun entre ajénsia públiku la di’ak, tanba ne’e la iha kooperasaun maibé iha kompetisaun fali § Estudu viabilidade no projeksaun ba projetu ne’e nia retornu la realistiku, tanba ne’e projetu la sustentavel |
PPP iha Timor-Leste
Limitasaun rekursu ne’ebé governu hasoru daudaun ne’e halo ita nia planeador no polítika na’in sira kontinua buka opsaun finansiamentu no rekursu alternativu. Iha Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasional 2011-2030, Governu mensiona PPP hanesan dalan importante atu bele uza hodi responde ba investimentu estratéjiku sira iha setór infra-estrutura multi anuál no setór sira seluk.
Parseria Públiku-Privadu ne’ebé introdús hosi Ajénsia Internasionál sira hanesan Banku Dezenvolvimentu Ázia (ADB), Koorporasaun Finansas Internasionál (IFC) no Banku Mundial sai hanesan opsaun ida ba ita nia ukun na’in no planeador sira tanba PPP iha nasaun barak mak uza liu tinan 20 ona.
Governu mós adota modelu ho razaun balu katak PPP envolve setór privadu sira atu rezolve limitasaun no problema ne’ebé governu hasoru, fahe despeza kapitál ho setór privadu sira no mós bele ajuda governu ba hadi’ak prestasaun servisu sira liu hosi fahe risku projetu ho setór privadu ka fornesidor.
Parseria Públiku-Privadu iha Timor-Leste hahú iha inisiu 2011, Banku Dezenvolvimentu Asia, introdús modelu PPP ba bee moos iha Munisípiu Dili. Projetu ne’e atu ajuda governu hodi konvida setór privadu sira ba dezenvolvimentu kanalizasaun no fornesimentu bee moos ba komunidade sira iha Munisípiu Dili. La’o Hamutuk husu governu atu konsidera katak iha problema barak ne’ebé akontese ona iha mundu kuandu setór privadu envolve sira nia-an iha fornesimentu bee mos. Ezemplu, povu hetan impaktu barak tiha tanba tarifa bee sa’e makas, investimentu no kualidade infraestrutura tuun, no kualidade servisu sai la diak (PSIRU ‘Troubled Waters’ p.10).
IFC mós promove PPP ba dezenvolvimentu infrastrutura Aeroportu Dili no Portu Tibar ne’ebé sira hahú inisia iha tinan 2013 no seidauk remata. Maske PPP ba Aeroportu Dili sei kontinua diskute iha nivel politika. La’o Hamutuk kontinua halo analiza ba implementasaun projetu Portu Tibar hosi asuntu finansas públiku, projeksaun trafiku ne’ebé governu dezeñu, asuntu ambientál no asuntu sosiál ba komunidade sira. La’o Hamutuk rekomenda katak projeksaun ne’e ladún realistiku no posibilidade iha futuru sei absorve finansas estadu boot liu tan no sei fó impaktu negativu ba sustentablidade ekonomia Timor-Leste. Infelizmente seidauk iha informasaun natoon ba públiku relasiona ho projetu PPP iha Timor-Leste nune’e bele fasilita analiza ida ne’ebé kle’an.
La’o Hamutuk hanoin tenke halo analiza ida ne’ebe klean ba projetu ne’e nia konseitu atu nune’e iha futuru labele benefisia deit ba grupu balu no ema ne’ebe iha osan no hafraku ekonomia povu agrikultor sira. Maske governu mehi katak Investimentu boot ba projetu portu Tibar ne’e sai fatin tranzitu ba importasaun ai-han no sasan husi rai liur ho presu ne’ebe baratu liu.
Parte sluk La’o Hamutuk konsidera katak analiza ba kustu no benefisia hosi projetu Airoportu Dili nafatin la realistiku tanba utilizasaun Aeroportu Dili ne’e iha futuru sei benefisia deit ba ema ne’ebe iha osan no kompañia sira husi rai liur. Projetu ne’e sei absorve orsamentu estadu boot liu tan iha futuru no sei fo impaktu negativu povu baibain.
Risku hosi PPP ne’ebé tenki konsidera
Hosi esperiénsia iha nasaun seluk ne’ebé implementa ona PPP, mosu fallansu barak tanba polítika na’in sira halo planu ne’ebé la realistiku no la konsidera fatores importante seluk ne’ebé fó influensia ba PPP nia fallansu hanesan: kapasidade institusional no PPP nia estratéjia; enkuadramentu legál ne’ebé la forte; estimasaun kustu no projeksaun ba retornu ne’ebé la realistiku; fahe risku ne’ebé la apropriadu; la iha transparénsia iha nivel aprovizionamentu; analiza ekonómiku ne’ebé fraku no mós fatores sira seluk tan.
Ita tenke garante katak Timor-Leste iha kapasidade institusional no rekursu umanus atu jere no tau matan ba projetu sira iha faze dezeña, konstrusaun, operasaun halo manutensaun no kontinua uza infrastrutura ne’e hafoin projetu remata.
Impaktu ka rezultadu negativu sira ne’ebé liga ho PPP en jerál inklui:
- Setór privadu influénsia governu atu implementa projetu PPP ne’ebé fó benefísiu ba kompañia maibé ladún fó benefísiu ba povu.
- Kompañia la hetan lukru ne’ebé natoon tanba utilizasaun servisu / infrastrutura menus liu projeksaun, no ikus mai governu tenke selu.
- Deve sa’e tanba governu bele dadúr despeza liu hosi kontratu PPP ne’ebé obriga kompañia atu selu uluk, maibé ikus mai governu tenke selu fila fali osan ba kompañia.
- Korupsaun sa’e tanba kompañia privadu bele hetan lukru bo’ot hosi PPP, entaun sira halo pratika subornu ba membru governu hodi implementa projetu PPP sira.
- Transparénsia no kontabilidade menus tanba konkordansia entre governu no kompañia privadu halo ho segredu, no povu la hetan konsultasaun ka sosializasaun.
- Kompañia privadu falla atu jere projetu no fornese servisu ne’ebé di’ak ba povu, maibé difisil ba governu atu negosia fila-fali kontratu.
- Traballador sira lakon sira nia direitu ka seguransa empregu tanba kompañia privadu la simu organizasaun traballadores hanesan sindíkatu.
Problema hirak ne’e akontese tanba razaun oi-oin, maibé fatór ne’ebé bo’ot liu mak setór privadu nia prioridade primeiru mak tenke hetan lukru – osan boot liu duké osan ne’ebé sira investe. Tanba ne’e, kompañia sempre buka dalan atu aumenta lukru no hamenus sira nia kustu, no dala barak iha mundu povu hetan todan tanba kompañia privadu ida kontrola sira nia servisu sosiál sira.
Ba kontextu Timor-Leste iha buat espesífiku ne’ebé tenke konsidera mak hanesan: Se mak hetan benefisiu husi projetu PPP, Kompañia, governu ka povu?; Oinsa projetu ne’e nia impaktu ka benefisiu ba moris komunidade lokal sira? ; Oinsa projetu ne’e nia manutensaun no kualidade bele garante?; Se mak sei selu ba kustu no rendementu ne’ebe menus liu hosi projeksaun?; Projetu ne’e sustentavel ka lae?; Liga ba ekonomia tomak, equidade no justisa?; Oinsa bele minimiza korrupsaun?;.
Maibé implementasaun Parseria Públiku-Privadu ne’ebé susesu iha nasaun seluk iha mundu fó lisaun importante tanba sira nia governantes sempre konsidera pratika di’ak no simu rekomendasaun oin-oin hosi akademista, komunidade lokál, sosiedade sivíl, pratika na’in sira no ajénsia internasionál sira.
Konteúdu hosi rekomendasaun ne’ebé matenek na’in sira ne’e sujere mak hanesan: enkuadramentu legal ne’ebé transparente no forte: prosesu aprovizionamentu ba PPP tomak ne’ebé justu no transparente: autoridade setór públiku sira tenki iha kapasidade no nivel skill ne’ebé aas: tenki iha planu transparente atu halo projeksaun kona-ba kustus rendimentu no lukru: tenki konsidera responsabilidade ba meiu-ambiente.
Iha rekomendasaun barak mak matenek na’in sira propoin maibé autór identifika pontus importante balu hodi reprezenta rekomendasaun lubuk ne’ebé iha. Ba Timor-Leste nia kontestu importante tebes ba ukun na’in sira atu konsidera rekomendasaun hirak ne’e molok sira implementa modelu ne’e ba projetu sira seluk iha futuru.
Konkluzaun
Iha inisiu artigu ida ne’e fó ona idea jerál kona ba PPP nia definisaun katak Parseria Públiku-Privadu (PPP) mak hosi kombinasaun ka kolaborasaun servisu entre setór públiku no privadu bai-bain envolve kompañia sira (dala barak husi rai seluk).
Definisaun PPP fó ideia ne’ebé furak maibé nia implementasaun mai ho istória ne’ebé diferente tebes, no iha faktus barak mak hatudu katak fallansu iha nasaun barak tanba sira nia governu no polítika na’in sira halo planeamentu ne’ebé fraku no la realistiku.
La’o Hamutuk preokúpa katak Timor-Leste seidauk prontu atu loke ita nia servisu sosiál ba setór privadu se governu seidauk iha kapasidade atu jere kompañia sira ho diak, bele hasoru problema bo’ot iha futuru. Alein-de ne’e, se ita hataan atu fó lisensa ba kompañia privadu sira hosi rai liur atu jere ita nia sistema bee, saúde ka edukasaun, governu la bele dezenvolve ninia kapasidade an rasik atu fornese servisu esensiál hirak ne’e ba ita nia povu tomak iha futuru.
Referénsia;
- Hall D.. Why Public-Private Partnership Don’t Work: The many advantages of the public alternative. Published by PSIRU, 2014. 7.
- Lobina, Emanuele. ‘Troubled Waters: Misleading Industry PR and the case for public water’. Published by PSIRU, 2014.p.10.
- IOB Study Public-Private Partnership in Developing Countries, the Netherlands Ministry of Foreign Affairs’ Policy and Operations Evaluation Department (IOB), 2013, ttp://www.oecd.org/dac/evaluation/IOBstudy378publicprivatepartnershipsindevelopingcountries.pdf
- Supplemental Guidance: Public Sector Definition, Published by The Institute of Internal Auditors, Dec. 2011, p. 3 https://na.theiia.org/standards-guidance/Public%20Documents/Public%20Sector%20Definition.pdf
- Bulletin, ADB, Edisaun espesiál Novembru 2011 No. 5
- Timor-Leste Strategic Development Plan 2011-2030, p. 207 (English version)
- Alfen et. al. ‘Public-Private Partnership in infrastructure development: Case studies from Asia and Europe’. Published by EAP3N Project, 2009, p. 42-86
- Successes and failures of PPP projects, Presentation by World Bank, 2008
- Privatizing transportation through Public-Private Partnership, Kentucky Transportation Centre, 2006, p. 26 http://uknowledge.uky.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1111&context=ktc_researchreports
- La’o Hamutuk nia pájina web: http://www.laohamutuk.org/econ/PPP/PPPIndexTe.htm
- Darcy, Laure. Public infrastructure Bulletin, Implementing PPPS in Timor Leste: Institutional challenges in the near north, 2012. p.1.
- Tribunal de Recurso Câmara de Contas Proc. RELATÓRIO DE AUDITORIA N.O 3/2014, p.6.
Atu kontaktu autor, bele haruka email ba
Email address: epidark_mozart@yahoo.com or adilson@laohamutuk.org